Pred mojou prvou púťou v roku 2003 sa moja babka ustarostene pýtala Janka na stravovanie na púti. Či bude čo jesť, piť a ako často,… Janko jej na to odpovedal vetou, pri ktorej sa dodnes v duchu smejem – Na púti je zabezpečené stravovanie.
Táto veta mňa i moju babku upokojila, no iba do momentu, kedy som zistila, čo vlastne v praxi znamená. Na prvej obedovej prestávke ma Janko vzal k partii Zvolenčanov, posadili sme sa, začali sme sa zhovárať a postupne vzal nejaký ten chlieb, nejakú tú nátierku,”požičal si” nožík, trocha salámy a podal mi ich do ruky – zabezpečené stravovanie podľa Janka Gombalu. Našťastie sme mali aspoň domáce orechovníky a kakaovníky “na výmenu”.
Čo z tohoto príbehu vyplýva?
1. Každý deň máš svoju vlastnú špeciálnu štvrtinku chleba a čaj i vodu na celý deň.
2. Na púti nebudeš nikdy hladovať, lebo je tam veeeľa dobrých ľudí.
3. Ponúkni Janka (alebo iného pútnika) keď máš jedla veľa, či si k tebe niekto nenápadne prisadne na kus reči počas obeda
4. Miestny ľudia nás vždy dokážu prekvapiť svojou pohostinnosťou 🙂
Tešim sa na vás
kk
